Slovensko stále rieši nejaké kauzy, prešľapy politikov, krajiny, celej Európskej únie. Ľudia riešia politikov, nie politici ľudí. Kašle sa na záujmy strednej a nižšej vrstvy, kto si nepomôže sám, ostane odkázaný aj tak vždy len sám na seba. Spoliehať sa na štát, Európu, alebo hocikoho iného je v dnešnej dobe zbytočné. Kedy si to už konečne ľudia uvedomia? pokračovanie článku
Vstávam... Ako každý nový deň. Dnes je to však trošičku iné. Vstávam o trochu skôr a rozmýšľam nad tým, ako mi je teraz dobre, pod perinou, a aká je vonku zima. Nechce sa mi, ale sľúbil som, tak vstávam. Sadnem si na posteľ, porozotieram si oči. Už aj niečo vidím. Vonku ešte nevyšlo slnko a to ma len utvrdzuje v domnienke, že je vonku strašná zima. Idem si umyť zuby, tvár, ruky,... Dnes to bude bez rannej kávy a bez niečoho na zakusnutie. Sľúbil som... pokračovanie článku
Na každého raz príde, ako by som to opísal, útlm. Áno, to je to správne slovo, keď človek cíti, že už toho na neho bolo dosť a jednoducho s tým musí seknúť. Veci nikdy nevychádzajú podľa plánu, no teraz toho bolo veľa už aj na koňa. Sem tam to príde. Väčšinou to končí fiaskom, inokedy sa človek spamätá, dá sa dokopy a ide ďalej. Ide si za svojím... Ale niekedy nie. pokračovanie článku
Asi nie. Nechcem tu písať o úrovni štátnych vysokých škôl a ani o štúdiu na súkromných platených vysokých školách. Skôr by som sa chcel zamyslieť nad tým, čo mi vysoká škola dá, dala, alebo poskytne niečo ako plus k môjmu ďalšiemu životu. Keďže na nej „zabijem“ aspoň päť rokov svojho života, čo u niektorých ľudí môže byť pokojne aj jedna desatina svojho času. pokračovanie článku
Príde mi to, ako celoplošná nákaza, zvaná – lenivosť. A možno nie ani tak lenivosť, ako nechuť, nepotreba zmeniť svoj život k lepšiemu, trochu si polepšiť, konečne sa prestať sťažovať a vydýchnuť si. Možno si splniť jeden, dva, tajné sny, zobrať svoju rodinu na dovolenku, vyjsť si na lyžovačku do Tatier,... Prečo ľudia nemajú sny? Prečo nemajú vnútornú potrebu vo svojom živote niečo zmeniť? Prečo nemajú potrebu niečo začať robiť, nie len to, čo musím, ale niečo naviac, niečo, čo mi prilepší? Prečo robia len to nutné minimum, aby prežili, aby boli spokojní a aby sa mohli aj naďalej sťažovať? Lebo je ľahšie sa sťažovať, ako nič nefunguje, ako sa štát nepostará a ako sa na Slovensku nič nedá. pokračovanie článku
Kto sa v dnešnej dobe niečoho nebojí, neobáva, užíva si život, berie si všetko, čo mu ponúka, ráno sa budí s úsmevom na tváry a večer líha do postele spokojní??? Ja určite áno... Prečo? pokračovanie článku
Pred časom som si všimol článok na sme, ktorý bol reakcia na predchádzajúci článok, ktorý bol uverejnený, kde autor rozoberal, či po publikovaní prvého článku sa situácia zmenila. Bol to článok, ktorý opisoval stav bratislavských ciest a druhý článok opisoval, či sa cesty dali do poriadku. Priznám sa, nedočítal som ho, lebo som si neodpustil ostrú kritiku hneď do komentárov pod tým, prečo len stále dookola Bratislava??? pokračovanie článku
Čím viac si všímam ľudí okolo seba, tým častejšie prichádzam do styku s lenivosťou, nechuťou niečo zmeniť vo svojom živote, skepsou, neochotou pomôcť sebe a svojim blízkym. pokračovanie článku
Videl som tisícky reklám, overených rád, nikotínových náplastí a dokonca aj hypnózu, no podľa mňa to sú veci, ktoré nikomu prestať fajčiť nepomôžu. Ak človek fajčiť prestať nechce, neprestane. Ako vraví môj kamarát: „prestať fajčiť je ľahké, spravil som to najmenej tisíc krát“. pokračovanie článku
Nikdy som tomu neveril, no teraz už viem, že jeden človek na druhého strašne vplýva. Či už vedome, alebo nevedome. To, ako druhý človek rozpráva, o čom rozpráva, ako sa tvári, ako sa cíti, to všetko ma ovplyvňuje. Ako keď raňajšia rozliata šálka kávy pokazí celý deň, tak aj rozhovor s človekom môže pokaziť celý deň, ba dokonca aj týždeň, aj mesiace. pokračovanie článku
Nikto múdrosť sveta nepojedol, ale pokúsiť sa o to môžem.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
